04.6 Black Sea Project
/Noe/
/Solné pláňe/
/Hľadanie logiky v geovedných nálezoch Zeme/
obr.:Dno čierneho mora.
Viac na Webstránke aj s obrázkami
http://www.expeditionzone.com/start_hi.cfm?story=2223&business=&club=&member=
Pred časom bola vykonaná jedna veľmi dôležitá oceanografická práca, ktorá niesla meno "Black Sea Project" a k tej by som sa rád vyjadril pár slovami. Okolo celého sveta kolujú historky o potope sveta nesmiernych rozmerov a Ballard, ktroý viedol túto expedíciu v čiernom mori povedal: "potopa takéhoto obrovského charakteru sa, prinajmenšom z pohladu vedy, nikdy nemohla odohrať". Ako vyplýva z pomenovania výskumu, ide o Čierne more. Pod hlavičkou Black Sea Project sa uskutočnila vedecká expedícia sponzorovaná National Geographic Society (článok v P.M. Mai 2001). Expedíciu viedol renomovaný bádateľ Robert Ballard známy v oblasti výskumov pod hladinou mora. Jeho zásluhou bol objavený "Titanik" a vrak nemeckej bitevnej lode "Bismark" , okrem toho je šéfom Institute For Exploration v americkom štáte Connecticut. S podporou vo výzkume jeho amerických kolegov Waltera Pitmana a Wiliama Ryana, hľadal v lete 1999 zaplavené osídlenia v pobrežných líniach Čierneho mora a aj ich našiel. Sonarom lokalizovali skoro 170m pod hladinou pobrežné výbežky, delty riečok, roviny - to všetko potenciálne miesta osídlenia človekom (poľnohospodárov doby kamennej). Z morského dna vytiahli mušle, z ktorých niektoré dosahovali vek 7500 rokov a ich životným prostredím bola v sladká voda, ostatné však, spred 6800 rokov žili v slanej vode. Ballard udivený slovami "to prekračuje naše najdivokejšie predstavy" hovorí.: a preto vieme, že medzi týmito dobami muselo dôjsť k dramatickému prechodu zo sladkovodného jazera na more so slanou vodou. A to bolo výsledkom jednej hrôzostrašnej potopy. Môžeme smelo tvrdiť, že sa hladina mora zdvihla minimálne o 170m, pokiaľ berieme na zreteľ miesto nálezov osídlení pod vodou. Niečo mi tu nesedí. Datovanie nie je asi presné a pravdivé. Pri iných výskumných prácach sa hovorí o úplne iných letopočtoch, čo sa potopy týka. 6800 rokov mi pripadá veľmi málo, pričom sa vo väčšine prípadov datuje obdobie potopy na 13 000 - 11 000 rokov. Táto udalosť nemohla byť len lokálneho charakteru. Našli by sa predsa písomné odkazy v susedných krajinách a Sumerovia boli v tom čase už vyspelou spoločnosťou (Uruk). Niečo by o tom museli vedieť a zaznamenať. Veľmi si cením ich snahu a samozrejme aj výsledok expedície, pretože vďaka nim sa svetová vedecká verejnosť prikláňa k výsledku ich práce, že skutočne došlo k doplneniu Čierneho mora slanou vodou a že boli zaplavené rozsiahle územia okolo mora hrôzostrašnou potopou, len akosi letopočet nesedí so všeobecne uznaným datovaním celosvetovej potopy. Veľmi dobre je nám známe, že mýtus celosvetovej potopy pozná každý národ na celom povrchu našej planéty, preto sa nemôžeme stotožniť s názorom, že prípad Čierneho mora je lokálnou záležitosťou, ako prezentujú Walter Pitman a Wiliam Ryan vo forme novej tézy vo svojej knihe "Potopa", v ktorej vykresľujú priebeh tejto katastrofy ukončením doby ľadovej a následným stúpnutím hladiny mora, až sa prirodzená hrádza Bosporusu pretrhla a morská voda vnikla do Čierneho mora. Do pôvodne sladkovodného jazera vo vnútrozemí vniklo obrovské množstvo morskej slanej vody a Čierne more je odvtedy slané. Všetci bádatelia celosvetovej potopy to vidia ináč. Upozorňujú, že mýty o potope sa nachádzajú vo všetkých kútoch sveta a lokálna katastrofa na Bosporuse, tak ako je prezentovaná navonok, nezodpovedá globálnej celosvetovej potope. A preto poňatie celosvetovej potopy, tak ako ju prezentuje biblia, je z pohľadu vedy niečo nemožné, absurdné. Je absurdné pomyslieť, že by množstvo vody získané rozpustením polárnych zásob snehu mohlo zatopiť celý svet takým spôsobom ako sa o tom hovorí v biblii. Pokiaľ budeme veriť v jedno, že biblia má pravdu, ako nás o tom presvedčila už niekoľkokrát, tak sa musí nájsť mechanizmus, počas ktorého by mohla fungovať celosvetová potopa globálne na celom svete. Pokiaľ taký mechanizmus existuje a funguje, tak nám dá vysvetlenie aj na spústu iných nezodpovedaných otázok.
04.7 Noe
Biblia nie je pre našich vedcov žiadnou studnicou čerpania nápadov vedeckého charakteru. Teda, aspoň čo sa týka fyziky. Zaujímavé. Historici, ale aj archeológovia (a to sú tiež vedci), používajú bibliu na porovnávanie časových období nejakého sporného datovania určitého obdobia. Pre nich je biblia veľmi užitočná. Archeológovia používajú bibliu, ako jeden z najlepších prameňov pri odhaľovaní nejakých archeologicky zaujímavých lokalít prekvitajúcich za toho, či onoho kráľa. Pri pozornejšom čítaní by sa aj fyzikálne veci dali odkukať. Alebo, a to je asi ten najvážnejší dôvod, nikto z vedeckých kruhov bibliu nečíta (okrem p. Blumricha). Pozrime sa trošku hlbšie práve do biblie, čo sa tam o potope hovorí.
1. Kniha Mojžišova, Kapitola 7 - uvedenie potopy
Potom riekol Hospodin Noachovi:
vojdi do korábu ty i celý tvoj dom, lebo (aj v kap.6:8) teba som videl spravodlivého pred sebou v tomto pokolení.
Zo všetkých zvierat čistých (pozri 3.Mojžišova 11:1 až 47) si vezmeš sedmoro a sedmoro, samca i jeho samicu (aj v kap.8:20).
Tiež z nebeského vtáctva sedmoro a sedmoro, samca a samicu, aby bolo živé zachované semä na tvári celej zeme.
Lebo pominie ešte sedem dní a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a zahladím z tvári zeme každú bytosť, ktorú som učinil.
Vtedy učinil Noach všetko tak, ako mu to prikázal Hospodin (6:22).
A Noach mal šesťsto rokov vtedy, keď prišla potopa vody na zem.
A tak vošiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním do korábu pred vodami potopy.
Z čistých zvierat i zo zvierat, ktoré nie sú čisté, i z vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí po zemi (pozri 3.Mojžišova 11:47),
po dvoje vošli k Noachovi do korábu, po pároch, samec a samica, ako Boh prikázal Noachovi.
Potom, stalo sa po siedmich dňoch, že prišli vody potopy na zem.
V roku šesťsto, života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa tohože mesiaca, toho dňa (Zjavenie sv. Jána 9:1) sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti a otvorili sa prieduchy nebies (8:2).
A bol príval na zemi za štyridsať dní a štyridsať nocí.
Práve toho dňa vošiel Noach a Sem, Cham a Jafet, synovia Noachovi, i žena Noachova i tri ženy jeho synov s nimi do korábu,
oni i každý živočích podľa svojho druhu i každé hovädo podľa svojho druhu i každý plaz, ktorý sa plazí na zemi podľa svojho druhu i každý vták podľa svojeho druhu, všetko, čo je vták, všetko okrídlené.
A vošli k Noachovi do korábu, dve a dve z každého tela, v ktorom je duch života.
A tie, ktoré vošli, vošli samec a samica z každého tela tak, ako mu prikázal Boh. A Hospodin zavrel za ním.
A keď bola potopa za štyridsať dní na zemi, vtedy rozmnožili sa vody a zdvihli koráb, a vzniesol sa hore od zeme.
A vody zmocneli a rozmnožili sa na zemi a koráb sa niesol na vodách.
A vody náramne zmohutneli na zemi a pokryli sa všetky, i tie najvyššie vrchy, ktoré boli pod celými nebesami;
na pätnásť lakťov nad ne vozvýš zmohutneli vody a pokryli vrchy.
A tak zomrelo každé telo (2.Pet. 3:6), ktoré sa hýbe na zemi: zo vtáctva a z hoviad ako aj z iných živočíchov i zo všetkého hmyzu, ktorý sa hemží na zemi i každý človek.
Všetko, čo má dych ducha života, čo žije na suchu, zomrelo.
A tak vyhladil Boh každú bytosť, ktorá bola na tvári zeme, od človeka až do hoväda, do zemeplazu a až do nebeského vtáka; všetko bolo vyhladené zo zeme a zostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe (2.Pet. 2:5).
A vody mocneli na zemi stopäťdesiat dní.
V Biblii sa hovorí 1.M. 7:12 - A bol príval na zemi za 40 dní a 40 nocí. Zmysel slova "príval" nám hovorí, že voda sa valila, šla po povrchu zeme, teda nie dažďom. Som presvedčený, že pritom aj náramne pršalo, ale je mi proti mysli domnievať sa, že všetká voda potopy, ktorá dokázala zdvihnúť z miesta Noemov koráb, spadla na zem formou dažďových kvapiek. 1.M. 7:18-19 - a vody zmocneli a veľmi sa rozmnožili na zemi a koráb sa niesol na vodách. A vody náramne zmohutneli na zemi, a pokryli sa všetky , aj tie najvyššie vrchy, ktoré boli pod celými nebasiami. Očitý svedok, ktorý o tejto katastrofe v biblii zanechal "reportáž udalostí potopy" sa určite vyjadril o tejto udalosti svojimi slovami a konečná výpovedná hodnota podoby tejto vety niesla v sebe umocnenie, keďže mu vpadla do očí skutočnosť, že vody bolo akosi priveľa na to, ako keby bola spôsobená len samotným dažďom. Nikdy za Noemovho života tak veľmi nepršalo. Okrem iného výraz "aj tie najvyššie vrchy, ktoré boli pod celými nebesiami", nám vypovedá len o lokálnom svete tohoto očitého svedka. Pre neho bol svet taký veľký, aké mal vedomosti o veľkosti sveta a samozrejme obmedzené vlastnou skúsenosťou - pokade oči dovideli, umocnené víziou, že tie vody zaplavili celý svet. To ale nemôže byť pravda. Alebo predsa len, ano? Miesto pristátia archy - Ararat, nasvedčuje, že to nebola lokálna záležitosť. 1.M.7:4 Lebo pominie ešte sedem dní a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. Tu bol takpovediac, oznámený presný dátum, čo je tiež veľmi zarážajúce a zvádza to k špekuláciam, ale upriamujem pozornosť na nasledovný údaj "a potom dám pršať". Tu je direkt oznámené, čo sa bude potom diať. Musíme brať do úvahy túto oznamovaciu vetu, aby sme si uvedomili, odkiaľ sa tu naberie toľko vody. Nezmysel? Už sa pokúšali aj iný "špekulanti" o vysvetlenia, ale bohužiaľ neprijali sme ich, pretože neboli hodnoverné aj napriek tomu, že boli myslené veľmi úprimne. Tu boli v hre dva pramene vody, 1.M. 7:11 ...toho dňa (Zjavenie sv. Jána 9:1) sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti a otvorili sa prieduchy nebies. Túto vetu by som nechal objasniť asyrológovi p. Sitchinovi. V tejto vete stojí základ nášho chápania podstaty pôvodu vody a to:
a/, dvoch rôznych pôvodov vody, ktorá sa vyskytla za potopy na povrchu zeme ... žriedla velikej priepasti- je spodná voda spod povrchu zeme ...a otvorili sa prieduchy nebies - je voda zhora vo forme dažďa nepredstavitelnej hustoty a množstva spadu.
b/, jeden jediný pôvod - z nebies, ako sa hovorí v ďalšej kapitole 8:2, ale tiež nie dosť jasne,: A zavreli sa žriedla priepasti i prieduchy nebies, a zastavený bol príval z nebies. Chcel nám svedok potopy zanechať správu o pôvode vody, ktorá všetká spadla z nebies, teda nie z oblakov, formou silného dažďa už rozpusteného odpadu ľadu, ktorý bol rozprášený do vesmíru po zrážke našej zeme so Sitchinovým Mardukom? Alebo vyčíňali čisto pozemské vody, ktoré sa nachádzajú na povrchu zemskom, teda aj vody viazané v oblakoch? Tu sa nám ponúkajú dve možnosti uvažovania, ale presná analýza potrebuje rozbor viacerých dobre myslených teórií okolo tohoto problému.
Obraz 1/…pokiaľ veta.: sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti…
- znamená, vody nejakej hlbiny, tak to môžu byť z nášho pohľadu jedine morské hlbiny, čo považujeme za nezmysel, ale len dovtedy, pokiaľ sa nezačneme zapodievať silou, ktorá by túto vodu morských hlbín mohla vytiahnuť na povrch kontinentálnych platní.
- A pokiaľ veta …otvorili sa prieduchy nebies…, znamená, voda pochádzajúca zhora, tým rozumieme oblaky, ako ich poznáme dnes.
Obraz 2/…pokiaľ veta.: sa roztrhli všetky žriedla velikej priepasti…
-platí ako v Obraze 1/. Ale …otvorili sa prieduchy nebies…, znamená, voda pochádzajúca zhora. Nebesia sú predsa vyššie ako oblaky. Práve táto veta vnáša do tohoto deja niečo tajuplné, na čo by som chcel poukázať, pretože sa nám ponúka aj iný pohľad ako v Obraze 1/ (čítaj: kap.08 kde je opísaný jediný fungujúci model biblickej potopy podľa všetkých platných zákonov fyziky a súčasnej ľudskej logiky).
Boh zoslal potopu - rozumej fyzikálny zákon. Fyzikálny zákon je funkčný aspekt prírody a ako na taký, sa naň musíme pozerať. Noe nemal vedomosti o fyzikálnych zákonoch a okrem toho mu "niekto povedal", že je to božia pomsta. Nemal na výber. Poznal len jedného Boha, nie fyzikálne zákony a "Ten" s ním komunikoval. "Ten" mu to povedal, "Ten" mu naplánoval dopredu, čo má urobiť a ako. Preto sa pozerajme v Noeho príbehu o potope na jeho Boha, ako na Boha, ktorý nič nemohol podniknúť proti fyzikálnym zákonom. Tento Boh nebol schopný proti potope nič urobiť. Aj o tom sú záznamy na tabuľkách z Ninive, kde sa hovorí, ako bohovia prchali z pozemských príbytkov do bezpečia (Sitchin - Dvanásta planéta). V Noeho očiach bol predsa len Bohom, najväčším a najsilnejším. Lebo dokázal veci, ktoré Noe a nikto z jeho súčasníkov na tejto zemi nedokázal ani len napobniť, bol všemocný. Potopu si "tento Boh" privlastnil, aby v Noemovi umocnil pocit všemohúcna vo forme plnenia hrozby a trestu za hriechy páchané ľudskou rasou. Boh sa Noemovi nikdy neukázal a to bolo tiež v pláne tohto Boha, aby človek ako taký, dokázal pracovať s myšlienkou, inteligenciou - proste používať hlavu jako nástroj k uváženému konaniu a vyrovnať sa s tou skutočnosťou, že Boh je neviditeľný a aby sa podľa toho správal, pretože Boh naproti tomu človeka vidí (tolká spravodlivosť). Jeho počínanie malo vyvolať dojem - presvedčenie, že Boh o ňom vie a vie o každom jeho kroku a čine. Toto presvedčenie sa malo predávať z pokolenia na pokolenie a preto sa dostalo aj do Biblie ako súčasť výchovného procesu z aspektu univerzálneho vesmírneho kódexu morálky človeka. Človek je vystavený dualite, dobru, ale aj zlu. Pričom vývoj a smer dobrého rastu ducha, závisí práve od konania dobra. Toto sa ale v tom čase zhodou okolností veľmi zanedbávalo, tak ako aj dnes. Potopa musela prísť a nedalo sa jej vyhnúť. Noemov Boh využil túto skutočnosť, aby bola poskytnutá pre budúce pokolenia línia výchovy budúcich generácií v zmysle hrozby, že pokiaľ sa človek - ľud tejto zeme, nebude správať podľa etiky zákona, bude bohom nemilosrdne trestaný. Prichádzajúca hrozba potopy bola čítankovým príkladom vykonania trestu. Ihneď. Prečo? Odpoveď na túto otázku v dnešnej dobe a v pohľade na fungovanie sveta musíme hľadať v oblasti filozofie, náboženstva a v novodobom prúde ezoteriky. Ja mám na to vlastnú odpoveď, ktorá uspokojuje mňa, ale nie je predmetom bádania tejto knihy. Potopa bola neodvrátiteľná. Ten - onen Boh, čo hovoril s Noemom, využil potopu vo svoj prospech, aby doviedol ľudstvo k záchrane svojej duše a k prevýchove človeka v civilizovaného a zákony dodržujúceho. Odkiaľ bol tento Boh, čo chodil po zemi a všetko riadil? Ostatných, skazených a tých, pre ktorých zákon neexistoval, nechal utopiť? Vybral si len Noeho s jeho rodinou a čo ostatní, ktorí prišli o život, naozaj boli všetci hriešni? Prišla očista zeme od skazených, ale nie vďaka tomu Bohovi, o ktorom hovorí Noe, ale vďaka Bohovi, ktorý je obsiahnutý aj vo fyzikálnom zákone. To je ten pravý Boh, ktorý spravuje celý - nekonečný vesmír rovnakým pravítkom na každého a na všetko, nemennými zákonmi a ktorý je súčasne aj v našich srdciach a sme mu podriadení svojim konaním s ojedinelou možnosťou voľby svojho vlastného konania. V knihe kníh - Biblii, rozpoznávam tohoto pravého boha pod názvom Duch svätý. To je ten Boh, ktorý je obsiahnutý vo všetkých zákonoch (aj fyzikálnych), o ktorých sa učíme v školách a aj v tých o ktorých ešte nemáme ani tušenia a v mnohých tých, ktoré pre nás zostanú naveky skryté. To je ten BOH, o ktorom s takým oduševnením vyučoval pozdejšie aj Ježiš Kristus.
04.8 Solné pláňe
V Turecku v náhornej Anatólii sa nachádza ďalší svedok biblickej potopy. Leží tam Tuzské jazero s vysokým obsahom soli v nadmorskej výške asi 900m. Okolo neho sa rozprestiera rozsiahla panva na priestranstve okolo 70000km?. Neodohrala sa tam tá istá situácia ako v oblasti Čierneho mora? Namietate, že panva nemá možnosť odtoku a preto je tam tak vysoký obsah soli? Áno, je to pravda, ale to jazero nemá ani žiadny prítok, až na nejaké dva, tri potôčiky v období dažďov. Tu sa jedná o rozlohu plochy 70000 km štvorcových a táto obrovská panva raz bola plná slanej morskej vody, o ktorej sa hovorí v Biblii, že siahala až 1.M. 7/20 - na 15 lakťov, nad ne vozvýš zmohutneli vody a pokryli vrchy. Takže, v tomto prípade by sme sa dostali s výškou hladiny vody už na 900m.n/m počas potopy. Keď si zoberieme oblasť, kde pristála Noeho Archa, tak sme pod Araratom v nadmorskej výške okolo 3200m. Je to možné? Takáto vysoká hladina vody? No asi je. Pozostatky Noeho Archy sú tam. Lenže, nikto nechce uveriť tomu, že je to Noeho Archa. Nadmorská výška tu teraz nehrá rolu, pretože nadmorská výška pred potopou bola úplne iná. Nadmorská výška zeme v oblasti Araratu sa po potope a po presune geologického pólu zmenila - zemská doska sa nadvihla. Takýchto miest, ako je Tuzské jazero, zostalo po potope viac. Jedna takáto oblasť je v Iráne na rozsiahlych púšťach Daryacheh ye Namah, Dasht e Kavír a Dash e Lut, ďalšia, o ktorej by som povedal to isté je soľná pláň nad Atakamou v Andách. Sem, do týchto oblastí by som poslal expedíciu "Black Sea Projectu", pretože tu majú všetko na povrchu zemskom a na dosah ruky, ale súvisí to s jedným problémom - zohnať investora, ktorý by zabezpečil prepravu ich výskumnej lode do týchto púští. Pri všetkej úcte, nechcem týchto výzkumníkov hanobiť, ale naozaj sa nenájde nikto, čo vidí súvislosti? Uspokojuje vás tvrdenie nejakého geológa, ktorý zase len opakuje, čo povedal nejaký iný geológ pred sto rokmi a zostalo to ako merítko - model vzniku takýchto geologických zázrakov?
Všetky tieto púšte sa javia ako vysušené soľné jazerá. Odkiaľ sa tam tá soľ vzala, veď prirodzené prítoky vody z hôr sú sladkovodné, ako to poznáme o kolobehu vody z prírodovedy na základných školách. Potopa bola tá, čo zanechala po sebe takéto pamätníky. Malo by veľký prínos pre vedu, keby sa tieto oblasti preskúmali z hľadiska následkov celosvetovej potopy. Určite by sa tam našli fosílie morských živočíchov, ktoré po potope uviazli v týchto panvách.
Chcel by som vám k zamysleniu podsunúť jednu veľmi znepokojujúcu myšlienku, že vedci zapierajú, alebo zamlčujú niektoré zásadné nálezy a dôkazy a že súčasná veda pod tlakom nedostatočných, alebo málo hodnoverných dôkazov ide po nesprávnej ceste, čo deformuje skutočnosť a následne budúcnosť školských učebníc. Čo si o tom myslíte vy? ...nezamlčujú, jednoducho im ich smer, ich zameranie, ich pracovné postavenie a iné "mantinely" nedovolia vysloviť nahlas niečo, čo nie je podložené serióznym dosiahnutím hodnoverných výsledkov vo výskume s doložením patričných matematických vzorcov a nakoniec, ich priameho poslania v zamestnaní. Každý jeden vedecký pracovník má okrem svojej pracovnej cti a etiky aj svoj vlastný súkromný názor, svoju vieru a tá sa pravdepodobne nezhoduje s poslaním, či pracovným postavením a s výsledkami vedy. Preto sú vedci s výrokmi "až príliš veľmi" opatrní. Súčasná prax vedeckých pracovníkov nás núti myslieť si, že najprv sú "sformované" teórie a až potom sa overujú. Prečo sa to nedeje opačne a komplexne? Obyčajne sa vedecký pracovníci otvoria verejnosti až keď nastúpia do penzie. Príkladov je dosť, nechcem menovať.
Pripadá mi to, ako 40 ročné blúdenie Izraela po púšťi a čakanie, až stará generácia kmeňa Izraela s labilnou vierou vymrie a nahradí ju nová, mladá generácia s novým myslením. Boh mal a má času dosť, ale my sme nedočkavci s kratším životom ako Boh a radi by sme sa dozvedeli pravdu, pre vlastné uspokojenie, ...ešte predtým, než opustíme tento svet. Nástupom formulovania "evolučnej teórie" začalo pre vedu obdobie tmárstva a rozporu. Niektorým vedcom sa zdala byť veľmi rozumná a za ich pomoci bola do praxe uvedená, ale jeden a pol storočia je overovaná zhromažďovaním dôkazov a nakoniec sa ukázalo, že je to teória mylná a v skutočnosti neprijateľná. Pred jeden a pol storočím sa cirkvi, ako náboženskému smeru ponímania sveta zakázal prístup k záležitostiam vo vedeckej obci a vedecká obec sa počas celého toho obdobia jeden a pol storočia presviedča, že veľa z toho, na čo sa prišlo stojí vlastne aj v Biblii, ale inými slovami. "Biblia má pravdu", čítame veľakrát v recenziách vedeckých článkov. Len tak mimochodom, nebolo by vhodné častejšie nazrieť do biblie? Veď tam sa ponúkajú tie "iné", ale tiež možné teórie. Ale vďaka stupňu vývoja jazyka v biblickej dobe, v čase písania biblických kníh, sa tieto teórie nachádzajú práve medzi riadkami. Biblia má pravdu, preto tak dlho pretrvala, preto má toľko čitateľov a priaznivcov, preto sa prekladá do toľkých cudzích jazykov sveta. Biblia je pre našu dobu príliš inteligentná, pretože my potrebujeme k porozumeniu presne koncipované a vecné až juristické texty, aby sme pochopili,o čo sa v nej jedná. Nevieme čítať medzi riadkami. Stali sme sa obeťami byrokracie a technického jazykového prejavu, čo nás núti myslieť komplikovane. Práve preto nerozumieme jednoduchým slovám pisateľa biblických textov, ktorý sa nám snaží podať niečo, čo asi patrí do odvetvia fyziky, či iného vedného oboru.
04.9 Hľadanie logiky v geovedných nálezoch Zeme
Geoveda zahrňuje súbor vedeckých podskupín, pod hlavičkou ktorých sa vykonávajú určité geologické výzkumy.
Geológia: veda, ktorá skúma minulosť, stavbu a zloženie zeme.
Historická geológia: výzkum chronológie procesov na zemi a zahŕňa pod seba aj stratigrafiu, paleografiu chronografiu a chronometriu.
Stratigrafia používa geologicko-paleontologické metódy s náhľadom na zemské vrstvy ako chronologické odvíjanie času.
Chronografia používa astronomicko-geologické metódy s náhľadom na zemské vrstvy ako obraz periodického toku času.
Chronometria používa fyzikálno-chemické metódy a k určeniu veku využíva rádioktívny rozpad prírodných nuklidov v mineráloch ako časomieru.
Petrológia: skúma štruktúru kamenných vzoriek, zahŕňa pod seba aj mineralógiu.
Geofyzika: skúma fyzikálne procesy na zemi a v jej okolí. Zahŕňa aj geochémiu.
Vulkanológia: skúma vulkanické procesy (vulkány, gejzíry).
Seizmológia: skúma otrasy zeme - zemetrasenia.
Paleontológia: skúma fosílie a sprostredkováva obraz dejín a života na zemi. Zahŕňa aj biostratigrafiu, ktorá naviac určuje aj vek kameňa.
Geografia: výzkum zemského povrchu (má niekolko podskupín).
Geomorfológia: výzkum tvorby prírodných povrchov zeme. Zahŕňa aj hydrológiu.
Oceánografia: výzkum mora.
Ekológia: výzkum vzťahov medzi živočíchmi a ich životným prostredím.
Meteorológia: výzkum atmosféry, zahŕňa aj klimatológiu.
Všetky tieto podskupiny geológie dohromady, by nám mali vysvetliť práve to, čo hľadáme. Keďže nás to dostatočne neuspokojuje, sme nútení vymýšľať nové teórie na základe už poznaného a vedou propagovaného. Často sa ale stáva, že veľa vysvetlení, alebo náznakov na vysvetlenie nenájdeme v týchto menovaných odboroch vedy, ale medzi voľnomysliacimi jedincami, často aj amatérmi, ktorých vedecká obec považuje skôr za "škodlivú" vo svojom revíre. Ja patrím tiež medzi amatérov a preto chcem vysvetliť svoje pohnútky, čo ma viedlo k tomu, aby som si myslel niečo iné, ako ostatní, ktorí sa všemožne držia litery propagovanej vedou. Predovšetkým chcem povedať, že na samom začiatku to bola otázka celosvetovej potopy. To je doposiaľ vedecká záhada - fenomén, bez akejkoľvek vážnosti sa tým podrobnejšie zaoberať. Len preto, že to stojí v biblii? Nenašla sa totiž odpoveď na jednu fundamentálnu otázku: Aké procesy by mohli spôsobiť potopu v takých rozmeroch, ako to zaznamenal Noe? Žiadna odpoveď. Možno si tú otázku nikto nepoložil, preto žiadna odpoveď. Velikovského sme zmietli zo stola, ako keby tu ani nebol. Keď si sám sebe položím tú istú otázku, tak si musím aj sám sebe odpovedať na základe mojich vedomostí, ktoré som načerpal práve od vedy - odpoveď znie: tento mechanizmus funguje jedine príťažlivosťou cudzieho telesa! Toto je prosím asi najväčšia prekážka pre vedu. Ale to nie je len v otázke Potopy. To platí aj pre geologické fenomény, ako je ukončenie doby ľadovej a aj čo sa týka posuvu pólov a samozrejme aj precesného pohybu. Vedci síce majú odpovede na tieto otázky, ktoré ich možno uspokojujú, ale mňa a prevažnú väčšinu zemskej populácie nie. Len sa poobzerajte po pultoch predajní kníh, čo všetko dostanete kúpiť. Aké sú to knihy a aký je ich obsah. Prebehnite len tak letmo Internetom, aby ste videli, čím všetkým sa ľudský rozum zapodieva. Sú to výkriky z anonymného sveta modernej komunikácie a každý chce povedať svetu to "svoje" (samozrejme aj ja). Koľko kritiky a iného pohľadu na vec sa tam nachádza na adresu vedy... .
Hľadaním logiky geologického fenoménu celosvetovej potopy som strávil nesmierne veľa času, k čomu pribudlo vzápätí lúskanie ďalšieho oriešku, fenoménu - posuvu pólov, pretože musel prebiehať súčasne s potopou. K posuvu pólov je znovu ptrebná prítomnosť cudzieho telesa a jedna z interakcií - elektromagnetická, ktorá ako uvidíte, má autorské právo na vznik precesného pohybu a nakoniec som tak pochopil bleskové ukončenie doby ľadovej, kde spoluúčinkuje tá najslabšia interakcia - gravitácia s netušiacimi následkami. Náhlé ukončenie doby ľadovej nám sprostredkovávajú fosílne nálezy mamuta a iných exotických zvierat žijúcich tesne pred potopou, ktoré pôvodne nežili tak vysoko na severe, ako ich sfosilizované nachádzame ďaleko za polárnym kruhom v permafroste, ale až dolu na juhu po 50 rovnobežku v hojnom počte. Všetky tieto "fenomény" mi dávajú určitú logiku a boli súčasťou jedného jediného fenoménu - blízkosť cudzieho, veľmi hmotného telesa. Ponúkam "chronologický model", pretože tak by sa dali vysvetliť všetky záhadné geonálezy.
Predpokladom pochopenia celého "chronologického modelu" je objavenie iných vlastností zemského jadra ako sa chápu dnes. Magnetické pole zeme podla mňa, nie je akýmsi produktom - hotovým výrobkom nejakého elektrického poľa vo vnútri zeme. Je to opačne. Elektrické pole okolo jadra je vyrobeným produktom až "neprirodzene" silného magnetu, ktorý vznikol akréciou a sedimentáciou so spoluúčasťou podmienených chemických procesov pri vysokých teplotách a tlakoch vo útrobách našej zeme. Výrazom "Kataklizmy" sa označujú velké katastrofy, ktoré sa udiali na našej planéte. Vznik týchto katakliziem býva vyvolaný zemetraseniami, zvýšenou činnosťou erupcie sopiek ale aj rýchlimi posuvmi pólov.
Geológom, ktorý kataklizmy zahrňujú do pohľadu vývoja našej zeme a zostavujú tak chronológiu zmien a zároveň dejín zeme, sa hovorí "Neokatastrofisti". To sú tí, ktorý tvrdia niečo opačné, ako tvrdil Sir Charles Lyell. Lyellova učebná mienka je platná od r. 1830 a čiastočne platí ešte dnes. Pred Lyellom to bol Cuvier (1769-1832), ktorý ovplyvnil geologickú učebnú mienku cez rázne katastrofy. Neokatastrofizmus dnes visí na prevažnej mienke o vplyve katastrof na povrch našej planéty práve cez pády obrovských impaktov, ktoré sú schopné vyvolať obrovské Tsunami. Iná mienka akosi nepripadá do úvahy. Podľa mňa je to absurdné, aby obrovský Impakt vyvolal takú Tsunami, ktorá by bola schopná prevalcovať celý povrch zeme a aby bola taká vysoká aby prevýšila aj tie najvyššie vrchy.
Noe vo svojom rozprávaní o potope povedal, že trvala veľmi dlho. Naprotitomu Tsunami sa len prevalí po povrchu zeme a zanikne. Celosvetová potopa bolo niečo iné ako Tsunami a Impakt. Obrovská Tsunami síce dokáže premiestňovať aj obrovské balvany, ale na základe svojej jednorázovosti, to znamená, od epicentra svojho vzniku, kedy je jej daná obrovská pohybová energia, tlačí a ničí pred sebou všetko. Ale energie jej ubúda a je postupne stále menšia a menšia, až sa úplne stratí a všetká táto voda sa prirodzenými odtokovými korytami dostane späť do mora. To by ale malo znamenať, že všetok pohyblivý materiál a aj tie obrovské kamene, ktoré táto vlna berie so sebou smerom do vnútrozemia sa musia zastaviť tam, kde Tsunami stratí svoju energiu. Od tohoto momentu, keď sa voda samospádom dostáva do bežných korýt spôsobuje povrchové zmeny len v ich bezprostrednom okolí. Tsunami nie je dostatočne velký a silný mechanizmus na zmeny, ktoré sa dejú na povrchu našej planéty. Musíme nájsť presvedčivejší model.
