Žil Mamut v oblastiach za polárnym kruhom?

NIE - Mamut tam nikdy nežil,

za polárny kruh bol dopravený vodou celosvetovej potopy.

Prívalová vlna potopy, valiaca sa po pevnine brala so sebou všetko živé a neživé. V kalnej vode nad zatopenou polárnou čiapočkou plávali zdochliny utopených mamutov spolu s inými živočíchmi a rastlinami. Zospodu stúpal uvolnený ľad a sneh polárnej čiapočky a nielen len mamuty, ale aj ostatné lahké predmety plávajúce na hladine, sa zrazu ocitli na snehu a ľade, ktorý vyplával na hladinu.

 

Po opadnutí vody, ktorá sa pozvolna vracala do morí, sa zrazu mamuty ocitli na vrcholoch končiarov predtým zatopenej snehovej polárnej čiapočky. Polárna snehová čiapočka bola celá presiaknutá slanou morskou vodou potopy. Celá bola pokrytá sedimentami, mulinou, bahnom a pozostatkami pochádzajúcich z kalnej vody dohnanej na sever po pevnine.

Rozmočená polárna čiapočka, presiaknutá vodou, sa pod ťarchou vlastnej váhy rozišla obrovskou rýchlosťou na všetky svetové strany, spolu aj s mamutmi a s inými fosíliami, ako tá smiešna kôpka piesku. Vrstvy, v ktorých nachádzame za polárnym kruhom mamuty a iné zvieratá, nie je permafrost, ako nám to tvrdí školská veda, ale pozostatok po tejto gigantickej lavíne snehu a ladu, ktorá sa rozišla velmi rýchlo a ďaleko na všetky svetové strany.

Táto snehová lavína brala so sebou všetko, čo jej stálo v ceste a zanechala po sebe hlboké brázdy a jazvy. To sú stopy, aké vidno napríklad priamo v New Yorku v Centrálnom parku, alebo jazerá Finger Lake v Kanadskom Ontáriu, čo je od polárneho kruhu značne ďaleko. Preto sa mamuty a Eratické bloky o hmotnosti až niekolkých ton, nachádzajú hlboko na juh od polárneho kruhu. A možno práve preto sa našla kostra velryby na kopcoch, lebo ju tam doniesla lavína rozmočeného polárneho snehu, potom, čo uviazla na ľadových končiaroch pólu po opadnutí vody prirodzeným odtokom.

 

Existuje len jeden jediný mechanizmus, ktorý by mohol vysvetliť problém celosvetovej potopy, problém náhleho ukončenia doby ladovej, problém vyhynutia mamutov, problém spôsobu ich zakonzervovania a aj problém Eratických blokov a iných tzv. geologických záhad. Mechanizmus nie je zložitý, len z hladiska ludského chápania predstavuje neprekonatelnú bariéru prípustnosti.

 

 

-- Nemožné?

Stačí si predstaviť Planétu - X, prelietajúcu krížom cez slnečnú sústavu. Pozorujte svet, okolie a staré písma. Biblia je presiaknutá indíciami a 60% populácie našej planéty ju číta dennodenne, ale nikto to neberie vážne. Jedno z jej predznamení o nadchádzajúcom príchode je aj jej symbol v tvare nám dobre známeho sedemramenného Júdskeho svietnika, ktorý dal vyhotoviť Mojžiš a ktorého symbol sa objavil ako výstraha k obráteniu sa k Bohu v obilnom poli v Barbury Castle v r. 1999 v Anglii.

 

O tejto planéte sa hovorí aj v Mahabharate doslovne toto:

       --A smery vetra sa budú zmätene meniť a premiešavať a nespočetné množstvo meteorov bude padať z nebies, predznamenávajúc zlo. A potom sa objaví slnko so šiestimi sebe podobnými. A všade bude lomoz, zmätok a všade budú požiare... a plamene budú šlahať do všetkých strán... keď príde Juga.

To je tá istá planéta o ktorej hovrí Jozua (10:11-14) ako o slnku, ktoré sa zastavilo n`d Gibeonom a mesiac nad údolím Ajalon. Indície nájdeme aj u čiňanov, kde podobné "divadlo" opisuje cisár Yao.