05.Rotácia, záhadná energia

/Hľadanie strateného guličkového ložiska./

/Odstredivá sila/

/...alebo posuv pólov?/

 

 

05.1 Hľadanie strateného guličkového ložiska.

 

 

           Nie som si istý, či moje rozprávačské umenie bude postačovať na to, aby ma pochopil každý čitateľ. Preto sa chcem obmedziť, alebo lepšie povedané, úplne vyhnúť akejkoľvek vedeckej prednáške a použitiu matematických a fyzikálnych dokazovacích výpočtov, k tomu dôjde určite pozdejšie inými uchádzačmi potvrdiť, alebo vyvrátiť to, čo sa snažím vysvetliť. Tu si ale musím pomôcť určitými nákresmi a obrázkami, pretože očakávam, že po vysvetlení mojej cesty k chápaniu týchto mechanizmov sa nájdu myslitelia, ktorí to vedia určite lepšie ako ja a koniec koncov, všetky dôkazy sa tak či tak musia viesť rečou matematickej ekvilibristiky. Snahou môjho podania je, aby čitateľ pochopil "mechaniku posuvu pólov" tak, ako ju chápem ja. Vznik globálnej potopy  a jej súvis s archeologickými nálezmi, ktoré sú doposiaľ nevysvetlené a zmietajú sa v tézach, ktoré sú nedokázateľné a preto ako také, zostali tiež nedostatočnými vysvetleniami. Ponúkam radikálnu verziu zmeny myslenia a chápania všetkých týkajúcich sa dejov ako jednoliaty komplex súvislostí.   Komplexne - všetko so všetkým súvisí, ale ako sa zdá, vinník je len jeden - cudzí vplyv na elektromagnetické pole Zeme a vplyv cudzej gravitácie.  Jedine všetky vedné a aj "nie vedné" obory dohromady - žiadna špecializácia a separovanie. Revízia ľudského vedomia v oblasti vedy a s ňou spojenej histórie, pričom do sféry histórie zahŕňam aj vedecky nepopulárnu Bibliu - knihu kníh (najstarší prameň geofyzikálnych dôkazov) a iné, nám dokážu podať vysvetlenie ktoré hľadáme, alebo prinajmenšom potvrdzujú pravdivosť mojho pohľadu. Matematik nemôže podať matematické vysvetlenie deja, pokiaľ nechápe model funkcie a sled postupov mechaniky. Geológ nemôže ... atď. Preto nás obklopujú len samé tézy, teórie, dohady a v neposlednej rade mienky. Mienky jednotlivca, alebo skupín, špekulácie.

 

05.2 Odstredivá sila

 

      Ako sme už spomenuli, Hapgood rozpracoval teóriu posuvu zemskej kôry, o ktorú prejavil záujem aj Albert Einstein, pričom ten zašiel trochu ďalej a rozšíril túto teóriu o možnosť posuvu zemskej kôry pod vplyvom váhy obrovskej snehovej čiapočky excentricky rozloženej okolo pólu a vplyvom odstredivej sily tejto excentricky rozloženej masy sa posunula celá zemská kôra.

 

Obr.: Einstein a Hapgood pri spoločnom rozhovore

 

Podľa môjho presvedčenia je to nemožné. Ako dôkaz by som predložil len logické uvažovanie. Zem je obrovská guľa, pozostávajúca z obrovského množstvo hmoty, na jej povrchu je kôra, ktorá leží bezprostredne na elastickom vrchnom plášti, zaberá len 0,02% z celkovej hmoty Zeme pri obvodovej rýchlosti 1600km/hod. na rovníku. V oblasti pólov nie je takmer žiadna obvodová rýchlosť. Zemská kôra, zemský plášť sú v stave pevnej a elastickej  hmoty a pri rotácii Zeme držia spolu tak pevne, že akékoľvek povrchové skĺznutie celej kôry na elastickom (nie tekutom ako voda) žeravom plášti nie je mysliteľné. Viskozita materiálu plášťa to nedovolí. Adhézia medzi týmito dvomi rôznorodými materiálmi je veľmi vysoká t.j. lepkavá, vláčna a ťahavá súčasne. Sú na to až príliš dobré predpoklady, aby sa sklz nemohol stať a to:

Príťažlivá sila - ktorá pôsobí z centra jadra Zeme (takmer) rovnako na celom povrchu Zeme

Odstredivá sila - ktorá je na póloch najmenšia a na rovníku najsilnejšia.

Príroda si hľadá vždy tú ľahšiu cestu. Pripustil by som to vtedy, keby ma niekto presvedčil, že v mieste hranice (rovnobežky) severného polárneho kruhu, by hádzal snehovú guľu smerom k severnému pólu a guľa by zaletela dajme tomu 30m a tou istou silou vrhnutá guľa smerom k južnému pólu by zaletela 40m. Ale to je nemožné, lebo odstredivá sila presne na mieste rotačnej osi - geografickom póle - je nulová a v oblasti polárneho kruhu je ešte stále veľmi nízka. Pól je bod, ktorý sa točí na mieste (odhliadnúc od nutácie) slimačím tempom, možno aj pomalšie. Jedenkrát za 24 hodín. Až keď sa premiestňujeme smerom k rovníku, začne pribúdať aj odstredivá sila v závislosti od veľkosti polomeru kružnice prislúchajúcej danej geografickej šírke, ktorá zviera 90°uhol s rotačnou osou alebo, ak chcete, vzdialenosti od bodu geografického pólu, miesta, kde vychádza zo Zeme myslená os rotácie, okolo ktorej sa Zem točí. Odstredivá sila je úplne prehlušená príťažlivou silou vyvíjanou na povrch Zeme a musíme brať do úvahy aj ďalší fyzikálny element a to je adhézia, ktorá bráni sklzom na základe nerovností a členitosti terénu. Celá polárna čiapočka je príťažlivou silou priťahovaná k podkladu t.j. ku kôre, pri chabých účinkoch odstredivej sily a nie je možné  ňou pohnúť. Naproti tomu, čiapočka severného pólu je takmer celá na vode, pozorujeme tu úplne iný fyzikálny efekt, že voda rotuje okolo neho, ako keď sa pozrieme do umývadla pri vypúšťaní vody. Na južnej pologuli je to opačný vír. A predsa sa neskĺzne smerom k rovníku. Zem by sa musela krútiť ako ventilátor, aby sa pri excentrickom (ako spomenul Hapgood a Einstein) rozložení masy pohli ľady zo severu k rovníku. Pozorujeme síce plávajúce ľadové kry smerom na juh, ale to nie je spôsobené odstredivou silou, ale morskými prúdmi. Keby to malo takto fungovať, tak všetká voda oceánov by bola nahrnutá v priestoroch rovníka, alebo by lietala nad povrchom Zeme ako Jupiterove prstence, pretože je tekutá a ľahká. V Hapgoodovej teórii sa predsa hovorí o sklze kôry. Trocha snehu a ľadu okolo pólov, ktoré sa nakopili počas poslednej doby ľadovej, nemôže pohnúť predsa  kôrou celej Zeme. To je veľmi odvážne  tvrdenie. Jediné, čo v praxi skutočne prebieha, je pre nás pozorovateľné a súvisí s vodou, je fakt, že má tendenciu otáčať sa okolo pólu v protismere otáčania zemskej osi. Zaostáva za rotáciou Zeme a preto sú hladiny morí na východných pobrežiach severnej pologule o niečo vyššie, ako na západných pobrežiach, čo svedčí o tom, že naša zem je nútená otáčať sa, nejakým motorom zvnútra a nie silami pôsobiacimi na povrch planéty. Brzdiace účinky atmosférou nepripadajú do úvahy, lebo je súčasťou povrchu planéty, -  je takmer nehybnou. Stačí keď sa pozriete do umývadla, ako vírom odteká z neho voda. S ľadom a snehom je to trochu ťažšie a aj napriek tomu, podľa mojho radikálneho pohľadu sa ten sneh predsa len rozbehol zo svojho miesta po pevnine, ale za úplne iných podmienok a z úplne iných dôvodov ako hovorí Hapgood a Einstein. Sneh a ľad leží pevne priľnutý na nerovnom zemskom  povrchu.

 

 

05.3  ...alebo posuv pólov?

 

 

Na tomto mieste musím spomenúť Imanuela Velikovského, ktorý tiež určite čerpal od Hapgooda, ale on tento problém pomenoval inak. Žiaľ, nikto na to nereagoval novým pohľadom. Velikovský bol ten, ktorý možno aj "omylom" pomenoval tento fenomén správne a nikto na celom svete sa nepokúsil premýšľať o tejto možnosti - eventualite. Nikto si nevšimol, že podstata jeho výroku vypovedá o niečom inom ako je posuv zemskej kôry. Žiaden fyzik nepripúšťa možnosť posúvania sa magnetickej a rotačnej osi Zeme na iné miesto, ako sa nachádza v súčasnej dobe. Prečo? Len preto, že si nevieme vysvetliť geografické zmeny na povrchu našej Zeme, pričom sa sústreďujeme na pozorovanie našej Zeme len po povrchu zemskom? Ja osobne som presvedčený, že tento malý zázrak prírody má pôvod vo vnútri Zeme, v jadre. Veď magnetická os, ktorá je pevne spätá so zemským jadrom, ktoré  je uložené v tom najredšom prostredí a môže sa "preklopiť" kedykoľvek, keď na to dostane podnet zvonka. Samotné pevné jadro je riadiacim elementom, ktoré udáva smer, kam majú magnetické siločiary z jadra smerovať a kam sa majú vracať. Mal zlý preklad, alebo sa pomýlil? Neviem. Chcel by som si prečítať všetky jeho knihy, určite by sa dali odtiaľ čerpať nápady a dospieť k presvedčivejším výsledkom. Bohužial, všetky sú vypredané, či v Rakúsku, alebo v Nemecku. Jediný prameň o jeho práci mám z knihy Grahama Hancocka Fingerprints of The Gods "Otisky božích prstu" (vydavateľstvo Kolumbus 1998) a od Dr. Renate Schukies; veröffentlicht in EFODON-SYNESIS Nr. 5/1994 (z internetovej stránky - www.efodon.de ) a po veľmi dlhej dobe som náhodou natrafil na internetovú stránku www.zetatalk.de Podľa toho, čo píše Hancock, bol Velikovský najbližšie k pravde, pretože vo svojej knihe "E.Velikovsky - Erde im Aufruhr" spísal kapitolu s názvom : "Posúvajúce sa póly" na strane 111 a 44-46 píše.: ...pretože všetky ostatné teórie o vzniku ľadových dôb sú chybné, zostáva jediná cesta k priblíženiu, ktorá bola už dávnejšie zvolená rôznymi geológmi v diskusii: posuv pólov. Pokiaľ sa póly z nejakého dôvodu pohli, pohol sa aj starý polárny ľad Arktídy a Antarktídy do nových regiónov. Antarktída je kontinent väčší ako Európa. Nie je tam ani jeden strom, ani jeden krík, ani steblo trávy. Bolo nájdených veľmi málo húb. Snehové metelice obiehajú Antarktídu takmer po celý rok. E.H. Shackleton našiel počas svojej expedície na Antarktídu v roku 1907 fosílne zbytky dreva v pieskovcovom kameni. Potom objavil vrstvy uhlia, hrubé 1 - 2,5m. Špitzbergy sú od Osla tak ďaleko, ako Oslo od Neapola. Tu identifikoval 136 druhov fosílnych rastlín. Medzi rastlinami boli borovice, jedľe, smreky a cyprusy, aj bresty, lieskovcové kríky a vodné ľalie. Na najsvernejšom cípe Špitzbergov našiel ložisko čierneho uhlia 8 - 10m hrubé. Špitzbergy sú ponorené polovicu roka do tmy a v tomto čase takmer stále pod ľadom a snehom. V časoch ďalekej minulosti tam rástli korály a ešte stále sa dajú najsť po celom okraji polárnej severnej Ameriky, Aľjaške, Kanade a v Grónsku. V pozdejších dobách kvitli figovníky  vo vnútri polárneho kruhu... Toľko Velikovský. Chcel som poukázať na konkrétnu vetu: Pokiaľ sa póly z nejakého dôvodu pohli, pohol sa aj starý polárny ľad Arktídy a Antarktídy do nových regiónov.

Tu sa nehovorí o posuve ako o akomsi "sklze", zemskej kôry. Práve táto kapitola "Posúvajúce sa póly", je nosným charakterom mojho smeru úvah a venujem sa len možnosti posuvu pólov, ktorej mechaniku chcem objasniť. Pretože vyriešenie tejto neprekonateľnej predstavy, "ako sa to stalo? ", je kľúčom k pochopeniu mnohých iných javov. K tej vete ešte musím dodať, že póly sa pohli - zmenili svoju polohu, ale ľad zostal, stratil sa následne s katastrofickými následkami, ale za úplne iných okolností a mechanických pochodov ako je náš "rozum" schopný chápať a vôbec - prijať. Na novom mieste pólu vznikol nový ľad a je tam dodnes. Druhá časť vety, ktorú predniesol Einstein je len vyjadrením okamžitej predstavy (domnienky, dohadu, tézy,...ktorej iniciátorom mohol byť práve Hapgood) o posuvoch ľadovcov po povrchu Zeme, ako následok reálnych geologických nálezov, v snahe nájsť prijateľné vysvetlenie. V podstate mal Hapgood s Einsteinom ale pravdu s tým sklzom ľadu, pretože sa naozaj skĺzol, ale impulz k tomu pochádzal od niečoho iného, ale o tom si povieme ďalej. Dodnes sa nenašla teória, ktorá by vysvetľovala všetky tieto "záhady" spoločne. Vznikne teória s celkom dobrým a úprimným úmyslom vysvetliť niečo doposiaľ nepoznané, ale iná teória zase kladie prekážky v jej uznaní, pretože si v niečom odporujú, alebo sa v otáznych a nie zriedka  principiálnych bodoch nezhodujú. A tak je to stále dokola. Na začiatku tejto kapitoly som uviedol vetu: ponúkam radikálnu verziu zmeny myslenia a chápania všetkých týkajúcich sa dejov ako jednoliaty komplex súvislostí, práve preto by som chcel podrobiť moju prácu vedeckému posudku, o čo som sa snažil na troch renomovaných univerzitách, ale nieto sa na koho obrátiť, kto by bol ochotný somnou o probléme hovoriť . Nikto nemá čas, všetko je v poriadku tak ako to je, atd, atd,. Všetci zaujímajú odmietavý postoj - nezáujem. Ale, tak to asi má byť.

 

 

                 

Obr.: Posuv pólov - zmena polohy rotačnej osy spred 55000, 12500 rokov

a terajšia poloha, ktorá sa z roka na rok viac a viac premiestňuje.